chovateľská stanica „spod Kunovej“ slovenský kopov kopov-matta matta kopov historia

Z histórie


    Poľovníctvo a používanie psov na poľovačkách má v našej rodine hlboké korene. Môj pradedo Andrej Matta, ktorý žil na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny využíval schopnosť vysokonohých psov pri love zajacov. Neskôr môj dedo Pavel Matta pokračoval v poľovníckej tradícii a ako starosta obce Černina získal zopár ďalších nadšencov, ktorým učarila poľovačka a pes. Spolu s bratrancom Jánom Mattom „Tomášom“ už okolo roku 1910 poľovali s krížencami Bosym a Línou. Táto dvojica „duričov“ bola známa tým, že výborne reagovala na zatrúbenie brokovými hlavňami. Zatrúbenie na brokovnici bol pre ne signál, že sa ide poľovať. Jedného zimného rána bol dedko s bratrancom v revíri. Našli stopy zveri, zatrúbili a čakali na psov. Psy boli zatvorené v izbe starého domu na kraji dediny. Keď začuli trúbenie, Bosy rozbil okno, aby mohol ísť poľovať. Pri skoku cez okno si poranil jedno oko, na ktoré oslepol. „Nový vietor“ v poľovačke so psami priniesol otcov brat Ján Matta s priateľom Čubákom a hájnikom Miľkom. Čubák už v roku 1943 choval kopova. Zo spomienok na tohto psa pripomína, že počas zimy mal často problémy s poranenými „vlčími pazúrikmi“.

    Mamin otec, môj druhý dedko, Ján Liška a jeho brat Juraj boli taktiež vášniví poľovníci. Dedko mal doma okrem iných „poľovne upotrebiteľných krížencov“ istý čas aj kóliu. Tá bola známa na okolí tým, že bola úžasne rýchla a vytrvalo durila zajace. Nikto z rodiny sa nedivil, keď ráno našiel pred dverami domu ležať kóliu s uloveným poľným zajacom. Diviačej a inej raticovej zveri bolo v tom čase podstatne menej ako dnes.

    S chovom čistokrvných poľovníckych psov začal až môj otec Štefan Matta. Do obce ležiacej na úpätí Slanských vrchov sa prisťahoval ako mladý učiteľ v roku 1950. Výborné stavy zajacov v poľných častiach poľovného revíru podmienili aj výber jeho prvého psíka z plemien stavačov. V roku 1958 zakúpil šteňa NKS Astor z Kutnej Hory. Po roku výcviku s ním úspešne absolvoval jesenné skúšky . S pomocou tohto stavača ulovil viac ako sto zajacov za sezónu. V tej dobe bolo poľovnícky vedených psov veľmi málo. Nakoľko mal tento pes záujem aj o raticovú zver, podľa potreby ho využívali aj na durenie diviakov. Záujem o diviakov sa mu stal nakoniec osudným. Otec požičal Astora svojmu bratovi Pavlovi, ktorý bol tiež poľovníkom. Ten ho nechal duriť diviaky zaľahnuté v kukurici. Jeden z nedočkavcov si ho pomýlil so zverou a psíka zastrelil.

    Druhým našim psom a zároveň prvým kopovom bola sučka slovenského kopova, ktorú dostal otec od nestora slovenskej kynológie pána Kolomána Slimáka v roku 1959/60. Kopovka veľmi temperamentná, ostrá, milovala poľovačku. Mala bohužiaľ jednu zlú vlastnosť. V priebehu noci vedela pozabíjať sliepky v niekoľkých kurínoch. Po dvoch rokoch musela opustiť dvor, „inak by otec musel opustiť dedinu“.

    Tretím našim psom bol opäť slovenský kopov. Pes NERO spod Magury bol zakúpený od pána Jozefa Lapšanského z Podolínca v roku 1961. Tento pes už získal chovnosť. Okrem úžasnej húževnatosti vynikal hlasitosťou na diviačej stope. Ale aj tento psík v najlepšom veku ukončil svoju kariéru, keď uhynul po konzumácii otráveného potkana.

    Ďalej spomeniem aspoň tých, ktorí boli nami uchovnení : DORA Janovik, kopovka, ktorá absolvovala celoštátnu súťaž duričov /CSD/ v I. cene. Odchovala niekoľko desiatok šteniec. Bol to môj prvý predvádzaný kopov na výstave psov. Posudzoval ju pán Andrej Renčo na Obl.VP v Spišskej N. Vsi. Táto výstava psov bola pre mňa výnimočná aj preto, že som mal v tom čase len 11 rokov. Pán Renčo bol vynikajúci človek, ktorý vedel dodať vodičovi odvahu a sebadôveru.

    DIANA Hamolka, bola jednou z tých slovenských kopovov, na ktoré sa nedá nikdy zabudnúť. Pri tejto kopovke sa ulovilo desiatky diviakov. Vynikala výborným držaním stopy a hlasitosťou na čerstvej stope, aj pri zastrelenej zveri. Jej výhodou bolo, že nešla na priamy kontakt s diviakom. Táto vlastnosť jej umožnila dožiť sa veku 11 rokov a odchovať 32 šteniec. V roku 1978 sa stala víťazkou CSD s titulom diviačiar konanej v Ždiari. Na medzinárodnej súťaži duričov /MSD/ skončila v I. cene ako druhá v poradí. Uhynula ako jedenásťročná počas operácie nádoru v oblasti prsnej žľazy.
    Uvediem aspoň jeden z príbehov s touto kopovkou.
    Raz v zime po ukončení pohonu sme všetci stáli pri ohni, len Diana chýbala. Otec sa vyzvedal, kto videl Dianu v pohone, keď tu zrazu počujeme brechot v hore oproti. Narýchlo sme urobili krátky pohon s výsledkom troch ulovených lanštiakov. Podobných „ kúskov“ s Dianou sme zažili často. V čase tejto poľovačky už mala veľký tumor na prsníkoch. Poľovačka pre ňu znamenala všetko, vedela prekonať aj samu seba.

    Ďalej nasledovali kopovky BRITA, BELGA, GRITA, HELGA.

    Veľmi rád spomínam na chovnú sučku: KENA spod Kunovej, ktorá vynikala ostrosťou. Bola ostrá nielen na zver, ale aj na ľudí. Roztrhané nohavice odvážlivcov boli na našom dvore bežné.
    Nikdy nezabudnem na situáciu, keď som v roku 1992 postrieľal jedno ráno dospelého kanca. Kanec po ráne dobre farbil a prebehol mi do hustých jarkov v Prednej doline. Vrátil som sa domov pre Kenu a spolu s otcom sme sa vrátili na nástrel. Zobral som aj manželku, ktorá s dcérkou na rukách pozorovala celý priebeh z kopca. Na veľké prekvapenie asi po dvesto metroch sme nenašli ani diviaka, ani farbu. Ďalej mohla sučka pokračovať kvôli náročnému terénu už len na voľno. Asi pol kilometra od nástrelu som už neveril, že diviaka nájdeme. Zrazu som v hustom jarku začul agresívny brechot. Vyrazil som Kene na pomoc. Po chvíli som sa dostal do blízkosti dorážajúcej sučky. Diviaka som ale v poraste nevidel. V okamihu sa situácia zmenila, diviak treskom vyrazil rovno na mňa. Nasledoval malý „zázrak“. Kena sa vyrútila diviakovi na zadok. Kanec sa zvrtol, nabral sučku, tá odletela ako lopta. Ďalej už ale kanec zmenil smer. Po výstrele zhasol v rokline. Perličkou na záver bolo to, že sme nemohli diviaka z rokliny vytiahnuť. Privolali sme nášho už nebohého priateľa Ďuriho Oreniča, ktorý kanca vytiahol s traktorom.

    LÍNA spod Kunovej, exteriérovo veľmi vydarená sučka. Jej prednosťou bola hlasitosť na čerstvej stope. Získala titul Národný víťaz. Ďalšie chovné kopovky boli HERDA, AJDA, CILA.

    Okrem kopovov sme súčasne chovali aj iné plemená : jagdterierka ALFA, chovná suka zakúpená ako šteňa od pána Mesiarika zo Žiaru nad Hronom, alpský jazvedčikovitý durič AMOR a ZUZA.

    Z chovných psov tu boli BROK, pes ktorý bol na jeho dobu exteriérovo jeden z najlepších jedincov akých sme v tom čase chovali. V roku 1975 na MVP v Brne získal CACIB, BOB. Nasledovali psi ALAN z Humenného od pána Vysočanského. Veľmi nádejný kopov, ktorého nám ale ukradli. CHMATKO spod Kunovej, nazývaný „Vadas“ silný kopov s krásnym hlasom a výbornou ostrosťou. Tento pes žiaľ uhynul pod kolesami auta asi kilometer od domu. HLAS spod Kunovej, huževnatý psík odpredaný panovi V. Fenclovi do Českej republiky. TIMO Parychvost, šteňa zakúpené od pána Dušana Mlynarčíka zo Smrečian. Srdnatý bojovník, absolvoval MAR v I. cene ako dvojročný pes.

    V roku 2000 sme zakúpili šteňa slovenského kopova- sučku : JELKA z Prievrany „GORA“ od pána Milana Hrončeka z Poltára. Veľmi inteligentná, ostrá kopovka, ktorej nevýhoda bola a je v tom, že pracuje na priamy kontakt s diviakom. Táto vlastnosť jej priniesla opakované poranenia od diviačej zveri. Porodila 43 šteniatok. Aktívne poľuje, po opakovaných poraneniach už pracuje len na kratšiu vzdialenosť. Je výborný dohľadávač.
    Gorinka si užíva dôchodok vo veľmi dobrej kondícii a veku 10 rokov. Nezabudnem na niekoľko „rozprávkových“ dohľadávok s ňou. Ako šesť mesačné šteňa pri rannej prechádzke na Nový rok mi odbehla v hore pri Banskej Štiavnici. Po chvíli som počul v neďalekom potoku jej brechot. Našla vychudnutú diviačicu, ktorá bola už týždeň postrieľaná na kríže. Pomohla jej ukončiť trápenie a zároveň absolvovala školu, na ktorú treba mať v živote aj štipku šťastia. Viac o Gore
    ARIS spod Kunovej, chovná kopovka s výraznou ostrosťou na diviaka. Durí síce na väčšiu vzdialenosť, ale vďaka dobrej orientácii sa vždy z pohonu vráti. T.č. je jej majiteľom Miroslav Zdražil v Ohradzanoch. Viac o Aris
    CARA spod Kunovej, chovná kopovka s úžasným čuchom a výbornou hlasitosťou. Víťazka KSD-2008 v Rimavskom Brezovom. Bohužiaľ po spoločnej poľovačke 13. dec. 2009 počas dohľadávky diviaka bola smrteľne zranená.
    Lepšiu povahu, akú mala CARINKA som u kopova nemal možnosť nikdy v živote poznať. S jej tragickým odchodom odišiel aj kus môjho života. Nikdy si neodpustím, že som ju krátko po zahojení 25 stehov po predošlom poranení diviakom na spoločnej poľovačke v ŠL Topoľčianky zobral na ďalšiu poľovačku. Nemala ešte dobrú kondíciu, Carinka ale nikdy nestrácala iskru a vytrvalosť. Bohužiaľ kanec, ktorý ju smrteľne zranil na tej istej poľovačke poranil aj jej syna , sestru a ďalšieho psíka od Aris. V magický dátum 13. decembra na Luciu už do hory so psom na jej pamiatku nikdy nepôjdem. Ostáva navždy v mojom srdci. Viac o Care
    DARK spod Kunovej, chovný pes. Vynikajúci durič, ostrý a vytrvalý pes. Klubový víťaz 2006. Bohužiaľ uhynul po poľovačke.
    Verím, že z kopoviarského neba nás pozorne sleduje, ako pokračujeme v tom, čo on nestihol. Viac o Darkovi
    INDI spod Kunovej, sučka s výborným exteriérom, šamp. krásy ml. SR, pracuje ako hlásič. Nepracuje na priamy kontakt s diviačou zverou.
    Terajším majiteľom sučky je môj priateľ Jozef Hric, ktorý má aj jej sestru, vydarenú, ostrú sučku IRIS spod Kunovej. Viac o Indi
    KENDY spod Kunovej, mladá kopovka. Výborná, vyrovnaná povaha, neúnavný durič.
    Každý má svoju predstavu o svojom ideálnom psovi. V živote je treba aj kúsok šťastia. Ja som to šťastie chvalabohu mal. Kendy je kopov, ktorý sa určite právom zaraďuje medzi to najlepšie, s čím som sa mohol v živote stretnúť a s čím som mohol pracovať. Prednosťou sučky je úžasná vytrvalosť v durení, výborné hľadanie a ostrosť. Posledný rok sa prejavuje ako hlásič na teplej stope. Dúfam, že jej zdravie vydrží a jej práca bude naďalej hovoriť za ňu. Viac o Kendy
    NERO spod Kunovej, mladý kopov. Výrazný plemenný typ s krásnym, hlbokým hlasom. Viac o Nerovi
    ASTA Hricov dvor „HONEY“. Je to sučka, ktorá pracuje iným štýlom hlavne pri dohľadávke ako Kendy. Pracuje na stope skôr ako farbiar, pomaly, rozvážne. Nejde na priamy kontakt s diviakom. Jej kariéra je len v začiatkoch. Viac o Honey
    PARIS spod Kunovej, učenlivé šteniatko, ktoré si svojím ušľachtilým výzorom získa každého. Nemá strach, je poslušné a dobre žerie. To sú vlastnosti, ktoré mi v jej veku úplne stačia. Viac o Paris
    PIER spod Kunovej, brat Paris. Extrémne temperamentné šteňa, ktoré robí „problémy“ so všetkým, čo sa dá dohrýzť a roztrhať. Viac o Pierovi
    RASTY spod Kunovej, šteniatko - psík od ARIS spod Kunovej. Viac o Rastym


Chovateľská činnosť

    V rokoch 1999 – 2009 sa sučkám slovenského kopova našej chovateľskej stanice narodilo 151 šteniat. Z toho 84 psov a 67 sučiek.
Ponechaných šteniat za roky 1999 – 2009 : 57 psov a 51 sučiek.
Spolu : 108 šteniatok.