chovateľská stanica „spod Kunovej“ slovenský kopov kopov-matta matta kopov novinky

Aktuality 2019


Svetová klubová výstava Slovenských kopovov 2019
        28 Apr 2019

V nedeľu 28.4. sa konala významná akcia Klubu chovateľov SK - Svetová klubová výstava SK. Výstava prebiehala v príjemnom prostredí parku Technickej univerzity vo Zvolene. Veľmi milo prekvapila početná účasť až 121 jedincov nášho národného plemena až z 8 krajín Európy. Počas celého dňa vládla v kruhoch aj mimo nich príjemná priateľská atmosféra. Sučky posudzovala pani rozhodkyňa Lenka Frnčová z ČR a psov pán František Homola.
Výstavy sa zúčastnila aj sučka z našej chov.stanice ENNIE spod Kunovej. Bola to jej prvá výstava v triede mladých a v silnej konkurencii 27 mladých sučiek to nemala veru ľahké. Hodiny driny a drilu pri príprave na výstavnú sezónu s Mariánom sa vyplatili a vo svojich 10 mesiacoch sa v kruhu predviedli priam ukážkovo a od pani rozhodkyni si Ennie odniesla krásny posudok a ocenenie Výborný 1 a titul CAJC. Následne v konkurencii najlepšieho mladého psa získala titul Svetový klubový víťaz mladých 2019 a v boji o víťaza plemena titul BOS.
Veľmi ma teší, že som mohla stretnúť veľa priateľov na peknej kynologickej akcii. ENNIE nám všetkým spravila obrovskú radosť.
Kopovom zdar! Christiána

Poľovačka vo Švédsku
        17-21 Jan 2019

        ...a je rozhodnuté. Nešpekulujeme, ideme. Pobaliť oblečenie, osobné veci, nezabudnúť veci pre psov... Jeden z mojich silných „motorov“ moja dcéra Christiána pripravuje jedlo na cestu. Našťastie aspoň ona má rozum a zobrala si pred cestou jeden deň dovolenku. Všetko nachystala, zlaté dievča. Keď si pomyslím, že našu posádku v zložení mojej dcéry, kopoviek AISHI, BONNIE a mňa čaká tisíckilometrová cesta na severné pobrežie Poľska, potom ešte sedem hodín trajektom cez Baltské more, asi sa mi už ani tak veľmi nechce. Aby sme sa nenudili, tak ešte 300km po pevnine vo Švédsku do poľovného revíru, kde nás majú čakať kopoviari Švédska a kopoviarka z Nemecka. Hodinu pred polnocou vyrážame. Dúfam, že nás naša Hiluxová zebra nesklame.
        Cesta ubieha veľmi dobre. Ani sa nenazdáme a prechádzame českú hranicu. Zopár desiatok kilometrov a sme na poľskej diaľnici. Našťastie je v Poľsku výborne počasie, občas snehová búrka, ale druhá polovica cesty je takmer bez snehu. Kocháme sa zaujímavou, niekoľko hodinovou scenériou borovicovobrezového lesa lemujúceho kvalitnú diaľnicu. Krajina nám pripomína tak trochu cestu na Záhorie, len v iných rozmeroch. Do prístavného mesta......prichádzame v predstihu. Nalodenie a celý servis s tým spojený ide ako po masle. Naše kopovky sa vytešujú po vstupe do kajuty. Každá má svoju posteľ. Je radosť pozrieť ako si nové lôžka užívajú. Všetko klape, Titanic 2 sa našťastie nekoná a my sa po siedmych hodinách plavby vyloďujeme na švédskom pobreží. Ani som nerozmýšľal, že raz pôjdem na dovolenku do Švédska a zrazu brázdime ich cesty a ešte aj so psami. Taký je jednoducho život. Pozornejšie ako inokedy sledujem vozovku, nakoľko cestné značky až príliš často upozorňujú na všade prítomných losov. Občas sa vyskytnú aj cestné značky upozorňujúce na diviaky s obrazom veľkého kanca. Vyvoláva to úsmev. Intenzívne využívam navigačné schopnosti mojej dcéry, nakoľko moje GPS v aute nie je vždy aktuálne. Šťastlivo prichádzame do horského areálu, kde nás už čakajú naši švédski priatelia.
        Veľkoryso riešený asi 3ha areál, ktorý je celý oplotený nám umožňuje bez obáv vypustiť našich „čiernych čertov“. Úprimné a spontánne privítanie na chate. Väčšina z nás je tam aj ubytovaná. Nestrácame čas, testujeme slivovicu, klobásu, slovenský chlieb...Plynule prechádzame na spoločnú reč☺... Úprimne ma teší, že títo švédski kopoviari mávajú takéto stretnutia dva krát do roka. Po „Dlouhej noci“ sa ráno sústreďujeme pred chatou. Každý dostáva do mobilu aplikáciu, ktorá mu umožňuje pohybovať sa bez stresu v neznámom revíri. Sme prekvapení, že tak ako na severnej polovici Poľska, ani vo Švédsku, aspoň na mieste, kde sme, nie je sneh. Tak sme si mohli vychutnať pestrosť a krásu ich prírody. Presúvame sa do revíru. Počas asi 30km jazdy míňame niekoľko typických drevených domčekov na samotách alebo v skupinkách „osadách“. Len tie osady sú „trochu“ iné ako tie naše na východe Slovenska☺. Väčšina domčekov má fasádu z dosák natretých červenou farbou v kombinácii s bielymi trámami. Tieto domčeky veľmi dobre zapadajú do okolitej prírody. Sme na mieste. Rozdeľujeme si pozície a začíname pohon. Sme nadšení okolitou prírodou. Všade je nekonečná rovina. Les tvorí hlavne borovica, breza, smrekovec a smrek. Čo mňa veľmi fascinovalo je všade prítomný aj desať centimetrov vysoký mach rôzneho druhu. Mach je doslovne všade, na stromoch , ale hlavne na obrovských oblých kameňoch, ktoré sú všade. Už len čakáme, kedy vyskočí nejaký rozprávkový škriatok.
        Prvý pohon začíname v smrekovej mladine. O prítomnosti losov svedči takmer všade prítomný trus. Vonku je príjemných mínus tri-štyri stupne mrazu, jasná obloha. Takmer celou mladinou tečie hlboký potok s krištáľovo čistou vodou. Tu a tam sú močariská. Netrvá dlho a Aisha aj s ochrannou vestou sa preborí po krk do vody. Čo už. O chvíľu sa už ale hlas kopovky ozýva švédskou divočinou. Našťastie máme GPS a môžeme sledovať pohyb psov. Vzdialenosti sučky na GPS je za krátko vyše dvoch kilometrov. Vôbec má to neteší. Z rozprávania Švédov vie byť los pre psa veľmi nebezpečný. Pri úniku sa bráni „vykopnutím“ zadných nôh. Keď náhodou trafí psa, tak ten má problém... Po ukončení pohonu ideme autami v doprovode domácich za pomoci GPS oproti sučke. Všetko konči šťastlivo. Všetci sa stretávame pri malej chatke v revíri, kde sa už pečie klobása a družne debatuje. Po príjemnom občerstvení sa presúvame na druhý pohon. Terén v druhom pohone bol ešte úchvatnejší. Obrovské balvany porastené machom, mladiny s močariskami, velikánske borovice. Pripadal som si ako v ruskej rozprávke Mrázik. Zrejme ideálne podmienky pre obrovských losov. Moje kochanie sa okolitou prírodou opäť narušil štekot. Nachádzame štyri čerstvé ležoviska losov. Bonnie ich dvihla a hnala, vlastne ani neviem kam. Na okolí vo vzduchu cítiť závan losa, ktorý mi pripomína kravský pach. Po druhom pohone sa príjemne unavení vraciame na chatu. Na večeru je losie mäso a slivovica. Výborná kombinácia. Večer zase rozoberáme veci okolo chovu kopovov, výcviku, okolo poľovníctva... Kopoviarka z Nemecka nám objasňuje neľahkú pozíciu poľovníkov v ich krajine ako aj aktuálnu situáciu v chove kopovov, či lovu diviačej zveri v Nemecku...
        Nedeľné ráno už vstávame do zasneženej krajiny. Až teraz si uvedomujem, o čo by sme prišli, keby sneh prikryl celú tu farebnú krásu už včera. Krátka porada ohľadom poľovačky a vyrážame opäť do revíru. V prvom pohone boli losy a prejdená diviačia zver. Po občerstvení sme išli na druhý pohon k jazeru, kde v sobotu videl Johan, jeden z vodičov čerstvo poryté od diviakov. Vypúšťame psov. Nakoľko je nedeľa popoludní, púšťam „preventívne“ len Bonnie. Spolu s Aishou by poľovali ako svorka a ak by tam boli losy, mohli by ich duriť celé kilometre. Terén pri jazere bol priam ideálny pre diviaky. Do juhu otvorená mladina. Ani som nestihol s Kikušou dohovoriť a niekoľko sto metrov pred nami počujeme hlásiť kopova. Po chvíli sa pridala aj Bonnie a bolo jasné, že držia zver na mieste. Dalo sa predpokladať, že to bude najskôr diviak. Ako sme sa k približovali, dospelý diviak začal postupovať spolu so psami smerom na Glenna. Ten ale nechcel strieľať, nakoľko by strieľal smerom k autám. Kopovy odišli za diviakom do susedného revíru. Po chvíli sa vrátila švédska kopovka a potom aj Bonnie. Myslím, že tento víkend si asi zaslúžil výrad, ale nevadí. Keď som sa Johana pýtal, či ho to nemrzí, že sme toho kanca neulovili, s typickým kľudom, ktorý vyžaroval z každého švédskeho kopoviara odpovedal, že pre nich nehrá až takú rolu, či budú na výrade diviaky a koľko. Ich jednoducho teší, že sa vedia stretnúť a prežijú pekný poľovnícky víkend aj so svojimi kopovmi.
        Cesta späť na chatu. Jeden krát sme s Kikou poblúdili, tak sme v lese na rázcestí ostali radšej čakať. Páčilo sa mi, že pri každom presune išlo prvé a posledné auto v koróne s človekom, ktorý dokonale poznal terén. Tak to bolo aj teraz. Balíme si veci. Lúčime sa s príjemnými ľuďmi našej krvnej skupiny a prajeme si navzájom spoločné stretnutie niekedy na budúce. Cestou do prístavu sa ešte zastavujeme u Glenna. Takmer po 3 rokoch prvýkrát stretávame sestru našej Bonnie. Nemôžem si pomôcť, ale som presvedčený, že nás poznala...Má sa u neho dobre, je v dobrých rukách a to je podstatné.
Pomaly sa lúčime a pokračujeme cestou do prístavu. Teší nás, že sme poznali ľudí, ktorí milujú psov, kopovov, poľovačku, prírodu...Sme vďační, že sme mohli prežiť pekné chvíle s novými priateľmi.

Dovidenia niekedy nabudúce Švédsko! Adjö, vi ses nästa gång Sverige!

Christiána a Jozef Mattovci

Poľovná sezóna 2018-2019 v obrazoch
         2018-2019

Spoľočné poľovačky v Davidove
Spoľočná poľovačka Banské
MFS 2018 - AISHA AMORE MIO spod Kunovej
MAR 2018 - AISHA AMORE MIO spod Kunovej
Reutte in Tyrol -- Poľovačka na kamzíka so Samuelom
Dohľadávka diviaka ENNIE spod Kunovej
Poľovačka na bažanty
Davidov - rôzne