Zaujimavý začiatok roka 2020 v chovateľskej stanici "spod Kunovej". Po náročnej Silvestrovskej poľovačke na bažanty a dravcov sa zopár skalných PZ Olšava Davidov rozhodlo venovať prvý deň v roku poľovačke na diviaky. Naše kroky do revíru sprevádzalo krásne až takmer jarné počasie. Bolo príjemné užívať si ticho prírody po rušnej Silvestrovskej noci. Môj začiatok nového roka si navždy zapamätám. Moje putovanie revírom s dobrou partiou kamarátov bolo ako balzam na dušu. A oplatilo sa. V miestach, kde je možné takmer pravidelne stretnúť diviaču zver som počula pohyb zveri. O chvíľku už predo mnou na lúku vyrazili dva kusy diviačej zveri. Počkala som, či ich nebudú nasledovať menšie diviaky. Po chvíli som si bola istá, že sa nejedná o vodiacu diviačicu. Po výstrele diviak nijak zvláštne nezareagoval a zmizol v hustom poraste. O chvíľku bolo počut z húštiny kam unikol lomos. Na nástrele som našla farbu, ktorá je typická pre priestrel zveri cez pľúca. Privolala som kamaráta, ktorý mal so sebou psa. Po nasadení jagdteriera na pofarbenú stopu netrvalo dlho a psík zhasnutého diviaka našiel. Napriek náročnosti terénu som približovanie diviaka po štyroch ani nevnímala. Krásne počasie, priateľská atmosféra a môj úspech prvý ulovený diviak umocňovali príjemný pocit novoročnej poľovačky. Po slávnostnom výrade v duchu poľovníckych tradícii, ktoré už tradične vykonáva môj dedko, prebehlo pasovanie za lovca diviačej zveri. Ďakujem Diane a skvelým kamarátom z PZ Olšava za krásne prežitý prvý deň v roku 2020. Lovu zdar ������

Spoločná poľovačka Majdán ������ Ulka & Ennie

Po januárovej expedícii na polovačke vo Švédsku nás túto sezónu prekvapilo pozvanie na dvojdňovú poľovačku na diviaky od našich priateľov, kopoviarov z Rumunských Karpát. Preto sme ani chvíľu neváhali a s veľkým nadšením pozvanie prijali. Poľovačka v Rumunsku je predsa snom mnohých poľovníkov. Cestu dlhú 1100km sme s našimi tromi kopovkami Ulkou, Zairinkou a Ennie spod Kunovej zvládli bez komplikácii a večer o šiestej sme už písali na Slovensko, že sme na mieste.
Adjud, mesto na juhovýchode Rumunska nás privítalo sychravým a chladným počasím. Milšieho privítania sme sa ale dočkali od našich Rumunských priateľov Radu Emilian, Radu Renata , Ciprian Manu, Ramona Manu, Costin Viorel, Alexandru Punga, Simona Popa a kamaráta zo Slovenska Radovan Krššák, ktorý bol tiež ako my pozvaný na túto poľovačku a rozšíril zastúpenie slovenských kopovov o svojich psíkov Hara, Laska, Meggy a Grétu. Po vrelých objatiach, výmene darčekov a milom privítaní sme sa hneď pustili pri večeri do debaty o priebehu poľovačky, ktorá nás čakala už nasledujúci deň ráno. Príbehy o veľkých rumunských kancoch nám možno trošku naháňali aj strach, nakoľko sa vždy pred poľovačkou bojíme o naše zbožňované kopovky. Veľká neznáma, aké to vôbec bude.. Budíček o piatej, raňajky, poriadne sa obliecť, tak aby nám nebola zima, keď stojíme a tiež aby nám nebolo teplo, keď sa naháňame v pohone za diviakmi (býva to hotová veda), ešte obliecť psov do ich ochranných viest Tuskproof, posledná kontrola všetkých potrebných dokladov, vybavenia na poľovačku a vyrážame do asi 30km vzdialeného revíru o rozlohe 12 000h hlavne po lesných cestách cez dedinky do ktorých sa domáci obyvatelia dostávajú výhradne na koňoch alebo traktoroch. Občas je dobré si uvedomiť ako dobre tu u nás na Slovensku žijeme...
Zahájenie a nástup poľovačky prebiehal podobne ako u nás pri zvukoch lesných rohov. V jednom rade nastúpení strelci, oproti nim vodiči so psami a na vlečke nás čakali obyvatelia z okolitých obcí so svojimi sekerkami, ktorú mal každý jeden z nich za opaskom alebo pre istotu už nachystanú v ruke. Títo účastníci spoločnej poľovačky sa starali najmä o hluk v pohone, odnášanie a ošetrenie zveri. Poľovačky sa zúčastnil aj štáb televízie Fishing&Hunting, ktorý túto príjemnú atmosféru zvečňoval. Boli sme veľmi milo prekvapení účasťou a zastúpením nášho národného plemena na tejto poľovačke, zúčastnilo sa na nej približne 20 Slovenských kopovov a 6 AJD, o ktorých sa v prípade poranenia diviakom mali starať dvaja skúsení veterinári.
Poľovačka prebiehala veľmi podobne ako u nás. My sme sa samozrejme pobrali s našimi kopovkami do pohonu, kde nám bol pridelený domáci poľovník Vasiľ, ktorý terén dôkladne poznal. Po prvom pohone sme si uvedomili, že ich spôsob poľovania v pohone je trošku odlišný od toho nášho. Husté malinčia a mladiny nechávali prehľadávať výhradne psom a my sme sa pohybovali len po lesných cestách. Komfort a pohoda na ktorú nie sme z našich pohonov zvyknutí, ale neprotestovali sme :D. Taktiež ich hlasový prejav bol o dosť výraznejší ako ten náš čo sa našim kopovkám zo začiatku moc nepáčilo, ale časom si zvykli, rozbehali sa a nakoniec si ešte v prvom pohone stihli ponaháňať veľkých rumunských kancov, na ktorých nás domáci poľovníci s iskrou v očiach upozorňovali. Po prvom pohone sme sa autami presunuli do asi 1km vzdialenej oblasti, kde sme hneď pokračovali druhým pohonom. Čokoláda do ruky a ide sa.... Rozostavujeme sa v asi dvestometrových rozostupoch, teraz už bez sprievodcu a začíname. V kútiku duše dúfame že sa nestratíme a preto pri veľmi rýchlej chôdzi načúvame výkrikom našich susedov v pohone a snažíme sa držať niekde medzi nimi. Po asi dvesto metroch začujeme štekot našej Zairinky, následne sa pridávajú Ennie s Ulkou ktoré jej podľa GPS okamžite vyštartovali na pomoc, brechot psov sa mení na kvičanie diviaka. Odkladám pušku, vyťahujem nožík a pri behu za psami si uvedomujem aké šialené tie naše potvorky sú... V dvojici sa v týchto momentoch pracuje o moc lepšie a preto som bol nesmierne rád, keď sa ku mne po kúsku pridal jeden z našich hostiteľov Emilian. Po dobre odvedenej práci nás čakalo ešte asi dvesto metrov a máme po druhom pohone. Uväzujeme psíkov a presúvame sa peši k autám, ktoré sú od nás vzdialené asi 2km. Po ceste nám psíky na vodítkach dávajú vedieť o zaľahnutých diviakoch na ležoviskách, ale uloviť sa nám už nepodarilo nič čo nášho priateľa Alexandru veľmi mrzelo.
Po prvom dni poľovania sme sa presunuli na chatu, kde nás čakali diviaky na výloži, chutné občerstvenie z typických rumunských jedál a následne presun späť na hotel. Následne sme do neskorého večera s našimi priateľmi sedeli pri stole a predávali si informácie o chove a výcviku našeho národného klenotu. Ich zanietenosť, odhodlanie a chuť do práce s týmto úžasných plemenom je pozoruhodná a dúfame, že sme im našimi predanými skúsenosťami pomohli do ďalšej práce ktorá ich ešte čaká.
Druhý deň sme sa bohužiaľ s osobných a pracovných dôvodov poľovačky nemohli zúčastniť a museli sme vyraziť na dlhú cestu domov, ale už teraz sa veľmi tešíme na ďalšie dobrodružstvá s našimi priateľmi z tejto magickej krajiny. Touto cestou by sme sa im všetkým chceli ešte raz poďakovať za pozvanie na túto vydarenú akciu, ich pohostinnosť a ústretovosť bola ukážková. Je vždy úžasné poľovať v cudzej krajine, vidieť inú kultúru, spoznať ich zvyky, tradície ktoré sú v každej krajine iné a patria k neodmysliteľnej súčasti poľovníctva, utužiť známe vzťahy a spoznať nových priateľov. Dúfame, že sa v tomto zložení ešte určite stretneme na ďalšej podobnej výprave s našimi štvornohými pomocníkmi. KOPOVOM ZDAR!!!
Marián & Christiana

V sobotu 23. 11. 2019 sa naše štvornohé poľovníčky opäť nenudili. Zúčastnili sme sa na spoločnej poľovačke ktorá sa konala v okolí obce Nemčiňany. Je to skvelý revír plný húštin, mladín, malinčia a v tomto prípade aj plný diviakov o čom svedčí výrad po spoločnej poľovačke. Tentokrát sme do viest od firmy Tuskproof obliekli našu mladú Ennie a skúsenú Ulku. Väčšina domácich poľovníkov na nástupe pred sp. poľovačkou netušila na čo slúžia fenkám ich "bundičky", ale v strede prvého pohonu keď sme prechádzali líniou strelcov a zgrupovali sa pred ďalšími húštinami bolo úžasné počúvať chválospevy na "tie dve v tých vestách" od strelcov a tiež od kolegov v pohone. Ennie sa vo svojej prvej sezóne predstavuje na každej poľovačke po boku svojich nestoriek Ulky a Zairinky a dovolíme si s kludným svedomím prehlásiť "krv nie je voda"! Ennie vo svojom mladom veku a minimom skúseností našla postrielané prasa, neskôr sa k nej pridali dva jagteriére a držali ho spolu asi 20minút pokiaľ sme ho nedostrelili. Hneď na to vyštartovala a do minúty našli spolu s Ulkou ďalšieho diviaka s ktorým stravili asi 45minút až pokiaľ sa tento diviak nestrelil. V jej mladom veku je úžasné sledovať ako sa pri skúsenejšej Ulke a Zairinke každou jednou poľovačkou táto naša mladá kráska mení na čoraz väčšieho a vášnivejšieho lovca diviakov. Len tak ďalej Ennie! Ulke už nejaký ten rôčik nepočitame nájdené a predurené diviaky. Je to skúsená a múdra fenka ktorá pochopila, že najlepšie čo môže spraviť je to, že predá svoje obrovské skúsenosti mladšej generácii a niečomu ich zo svojho umu priučí. Lovu zdar priatelia ������

Blahoželáme všetkým vodičom predvedených kopovov na tomto memoriáli a zvlášť gratulujeme a ďakujeme vodičom, ktorí predvádzali psov z našej chovateľskej stanice „spod Kunovej“. Celkovým víťazom sa stal CASIUS spod Kunovej s Norbert Kováčikom, ktorý rozšíril rady diviačiarov z nášho „C“ vrhu. Tretia v poradí a s ocenením Najlepšia práca v oplôtku skončila Div. CIFRA spod Kunovej s Pavlom Semanom. Ocenenie Najlepšia práca na stope si odniesla CEDRA Hybská tiesňava po rodičoch SELI spod Kunovej a TREVIS spod Kunovej s vodičom a chovateľom Martinom MIčevom - CHS Hybská tiesňava. Máme z Vás obrovskú radosť!!!

S našou mladučkou fenkou Ennie sme sa zúčastnili už druhých skúšok v tejto poľovníckej sezóne. Po úspešnom absolvovaní SD v prvej cene, sme sa dnešné upršané a hmlisté ráno zúčastnili Predbežných farbiarskych skúšok v Mestských lesoch BA. Naša ani nie rok a pol stará fenka sa opäť nestratila. V silnej konkurencii štyroch kopovov, jedného Bavorského farbiara a pod prísnym okom rozhodcov z klubu farbiarov sa ENNIE umiestnila v I. Cene s počtom bodov 200 a stala sa celkovým víťazom skúšok! Máme z nej velkú radosť a sme na ňu veľmi hrdí!

Ďalšia sobota a ďalšia spoločná poľovačka za nami. Tentokrát nám počasie vyšlo na 1* a naše slečny svojej povesti nezostali nič dlžné, Zairinka predviedla úžasný výkon hneď v prvom pohone kde 4x dohnala na strelcov diviakov, ktorých sama našla a pracovala s nimi. K Ulke len toľko, že "díky bohu" opäť za vestu Tuskproof . K tejto dvojici našich šikovníčiek sa pomaly, ale isto pridáva Ennie, ktorá bola v prvom pohone viackrát v kontakte s diviakmi, dostala svoj prvý výprask od diviaka a následne našla diviača, ktoré pred nami sama predurila . Ďakujeme za krásny deň v úžasnej spoločnosti kamarátov.

Gratulujeme našim potomkom CODY a CIFRA spod Kunovej a ich majiteľom, ktorí boli nominovaní na Memoriál Andreja Renča 2019. Na tohtoročný MAR sa prihlásilo až 31 kopovov. CODY & CIFRA prešli hlavným výberom v oplôtku bez straty jediného bodu a spolu s Herou z Hornej Báby, Baddom Chmelov dvor v Lábe a Eržou z Poliakovca boli vybraní na MAR. Žiaľ, jeden z favoritov z prvého kola výberu - CASSIUS spod Kunovej nemohol pre vážne zranenie na výbere štartovať a prajeme mu rýchle uzdravenie. CRIS spod Kunovej nemal svoj šťastný deň pri hľadaní diviaka, ale veríme, že hlavu nevešia a nabudúce uspeje. CIFRA spod Kunovej - 2. miesto 186b. I.cena, res.CACIT, res.CACT, Diviačiar (Vodič: Pavol Seman) CODY spod Kunovej - 3. miesto 183b. I.cena (Vodič: Marek Štofaník) CASIUS spod Kunovej - 7. miesto 170b. II.cena (Vodič: Ing. Norbert Kováčik, PhD.)

Sezóna spoločných poľovačiek úspešne zahájená v krásnom a dobre zazveronom revíri pri Šahách ������ O ochranu našich psíkov sa aj tento rok stará Tuskproof. Na fotkách Ennie, Ulka a Zaira spod Kunovej ������

ENNIE spod Kunovej - príprava na SD

������������������

Excelencia PÁN poľovník 87

Propagácia Slovenského kopova aj v očiach širšej verejnosti v časopise Naše Poľovníctvo 8/2019
Svetová a Európska klubová výstava Slovenských kopovov v jednom článku.
Samozrejme ďakujeme pani rozhodkyni Lenke Frnčovej za krásny článok a tiež redakcii časopisu Naše Poľovníctvo za zverejnenie článku.
Kynológii zdar priatelia

������������������

Keď sme začiatkom roka zistili, že tohtoročná Európska výstava psov sa bude konať v nie tak ďalekom rakúskom Welse, rozhodli sme sa na ňu prihlásiť s našimi fenkami Ennie a Zairou. Po úspešnom predošlom výstavnom dni sme ich nechali doma oddýchnuť a ráno sme sa vydali na 380km cestu do Rakúska. Vedeli sme, že sa na výstave stretneme s našimi kamarátmi s Mélodie a Antony Richardom z Francúzska, ktorí sa na výstavu chystali s Djorkom spod Kunovej. Bolo krásne ich znovu stretnúť a vidieť ako Djorka vyrástol. Okrem Djorka mali na výstave ešte troch svojich psov. Mnoho ľudí sa počas dňa pri našej 6-člennej skupine kopovov zastavilo a o psov sa zaujímalo, niektorí vedeli o aké plemeno sa jedná a na čo sa používa, iní sa nebáli spýtať či si psov odfotiť. "Molto belli !" bol komentár jednej Talianky, ktorá si ich s úsmevom fotila. Naše slečny sa v kruhu ukážkovo predviedli a ich výsledky nás veľmi potešili:
ENNIE spod Kunovej - tr.mladých - V1, Jugendbester & EUROPEAN JUNIOR WINNER 2019 a BOB!
ZAIRA PRINCEZNA spod Kunovej - tr.šamp. - V1, CACA, CACIB & EUROPEAN WINNER 2019
Bol to krásny záver tohtoročnej úspešnej výstavnej sezóny, to čo sa podarilo dosiahnuť Ennie vo veku 1 roka je stále priam neuveriteľné. Šampiónkam sme za to, že to s nami cez víkend vydržali sľúbili, že už budú pre tento rok robiť len to, čo ich naozaj baví
Myslíme si, že veľkým prínosom bola už len prezentácia nášho národného plemena na európskom fóre. Ako sme mali možnosť vidieť Slovenský kopov je plemeno, ktoré sa teší obľube tak ako u nás tak aj v zahraničí.

Po 10 rokoch, dňa 15.júna 2019 sa v malebnom prostredí na Morave v areáli „vlastní honitby Olomouckého kraje Valšovic-strelnice“ konala II. Európska výstava slovenských kopovov.
Po zahájení výstavy za zvuku halali sa začalo posudzovanie vo dvoch kruhoch. Psov všetkých tried a suky tried mladých, víťazov a veteránov posudzovala pani rozhodkyňa Lenka Frnčová a pán František Homola posúdil suky tried strednej, otvorenej a pracovnej. Na výstavu bolo prihlásených 70 psov z Čiech, Rumunska a Slovenska.
V triede mladých zažiarili aj dve sučky z našej CHS - sestry EBONY spod Kunovej majiteľa Jiřího Řehořa a ENNIE spod Kunovej s Mariánom Nagyom, po rodičoch Erik od Riečky a Bonnie spod Kunovej. Z oboch vyrástli prekrásne fenky a bolo potešením pre oči sa na nich spolu v kruhu pozerať. Radosť sa o to zväčšila, keď sa víťazkou triedy s titulom CAJC stala ENNIE a hneď za ňou ako druhá v poradí skončila práve EBONY z celkového počtu 10 mladých súk. V triede víťazov zabojovala naša ZAIRA PRINCEZNA (FRANK spod Kunovej x KENDY spod Kunovej) a odniesla si známku výborný 2 a titul Res.CAC, víťazkou jej triedy sa stala krásna fena NORA z Polčiny, ktorej gratulujeme.
Popoludní po skončení posudzovania v oboch kruhoch pani Frnčová a pán Homola spoločne pristúpili k výberu najkrajších jedincov. ENNIE išla ďalej bojovať o Európskeho klubového víťaza mladých a BOJ a v konkurencii mladého psa Ares Keilerjagdhund sa jej podarilo tieto tituly získať a na naše obrovské potešenie si odniesla aj titul celkového víťaza plamena BOB! Čerešničkou na torte bolo víťazstvo v súťaži o Najkrajšiu chovateľskú skupinu, kde CHS „spod Kunovej“ reprezentovali predvedené sučky Ebony, Ennie a Zaira.
Radosť z tohoto úspechu bola obrovská, slovami priam neopísateľná a s týmto krásnym pocitom sme sa vrátili domov aby sme sa mohli pripraviť na ďalší výstavný deň.
Nedá mi nepogratulovať aj ďalším účastníkom na výstave:
JOLO Dzunošaj – V1, CAC Európsky klubový víťaz
DONA z Cepských blat – V1, CAC Európsky klubový víťaz
ARES Keilerjagdhund – V1, CAJC, BOS
PONTY Bejchlovské hvozdy – V1, BOV
ARON z Brtnických sádek (HEKTOR spod Kunovej x ALMA z Judavinklu) - tr.víťazov - V2, R.CAC
Touto cestou blahoželáme českému klubu za vydarený priebeh európskej klubovej výstavy a ďakujeme rozhodcom za krásne posudky a poháre, taktiež ďakujeme aj pani Frnčovej za nádherné kokardy, ktoré venovala BOBovi a BOSovi výstavy.
Tak někdy příště naviděnou!
P.S. pred 10 rokmi keď sa konal 1.ročník EVSK v Buchloviciach titul CAJC a Európskeho víťaza mladých získala KENDY spod Kunovej, Ennienina babka a Zairina mama, krv neni voda

Druhý júnový víkend sme sa s našimi fenkami ENNIE spod Kunovej a ZAIRA PRINCEZNA spod Kunovej zúčastnili na Medzinárodnej výstave psov Dog Expo 2019 v Nitre. Beztak krásny víkend nám naše dve krásky ešte viac spríjemnili svojimi dosiahnutými vysledkami.
ZAIRA PRINCEZNA v týchto troch výstavných dňoch v triede šampiónov získala ocenenia 1xres. CAC, 1x CAC, 1x res. CACIB.
Naša mladučká fenka ENNIE si za tento výstavný víkend, necelý týždeň po svojich prvých narodeninách, vybehala výstavné ocenenia CAJC, Junior BOB a GRAND PRIX SLOVAKIA WINNER 2019 čím už vo veku jedného roka splnila podmienky na SLOVENSKÉHO ŠAMPIÓNA KRÁSY MLADÝCH!!! Taktiež sa jej v piatok podarilo uspieť na bonitácii a tým splniť prvú podmienku na ceste za uchovnením.

V nedeľu 28.4. sa konala významná akcia Klubu chovateľov SK - Svetová klubová výstava SK. Výstava prebiehala v príjemnom prostredí parku Technickej univerzity vo Zvolene. Veľmi milo prekvapila početná účasť až 121 jedincov nášho národného plemena až z 8 krajín Európy. Počas celého dňa vládla v kruhoch aj mimo nich príjemná priateľská atmosféra. Sučky posudzovala pani rozhodkyňa Lenka Frnčová z ČR a psov pán František Homola.
Výstavy sa zúčastnila aj sučka z našej chov.stanice ENNIE spod Kunovej. Bola to jej prvá výstava v triede mladých a v silnej konkurencii 27 mladých sučiek to nemala veru ľahké. Hodiny driny a drilu pri príprave na výstavnú sezónu s Mariánom sa vyplatili a vo svojich 10 mesiacoch sa v kruhu predviedli priam ukážkovo a od pani rozhodkyni si Ennie odniesla krásny posudok a ocenenie Výborný 1 a titul CAJC. Následne v konkurencii najlepšieho mladého psa získala titul Svetový klubový víťaz mladých 2019 a v boji o víťaza plemena titul BOS.
Veľmi ma teší, že som mohla stretnúť veľa priateľov na peknej kynologickej akcii. ENNIE nám všetkým spravila obrovskú radosť.
Kopovom zdar! Christiána

        ...a je rozhodnuté. Nešpekulujeme, ideme. Pobaliť oblečenie, osobné veci, nezabudnúť veci pre psov... Jeden z mojich silných „motorov“ moja dcéra Christiána pripravuje jedlo na cestu. Našťastie aspoň ona má rozum a zobrala si pred cestou jeden deň dovolenku. Všetko nachystala, zlaté dievča. Keď si pomyslím, že našu posádku v zložení mojej dcéry, kopoviek AISHI, BONNIE a mňa čaká tisíckilometrová cesta na severné pobrežie Poľska, potom ešte sedem hodín trajektom cez Baltské more, asi sa mi už ani tak veľmi nechce. Aby sme sa nenudili, tak ešte 300km po pevnine vo Švédsku do poľovného revíru, kde nás majú čakať kopoviari Švédska a kopoviarka z Nemecka. Hodinu pred polnocou vyrážame. Dúfam, že nás naša Hiluxová zebra nesklame.
        Cesta ubieha veľmi dobre. Ani sa nenazdáme a prechádzame českú hranicu. Zopár desiatok kilometrov a sme na poľskej diaľnici. Našťastie je v Poľsku výborne počasie, občas snehová búrka, ale druhá polovica cesty je takmer bez snehu. Kocháme sa zaujímavou, niekoľko hodinovou scenériou borovicovobrezového lesa lemujúceho kvalitnú diaľnicu. Krajina nám pripomína tak trochu cestu na Záhorie, len v iných rozmeroch. Do prístavného mesta......prichádzame v predstihu. Nalodenie a celý servis s tým spojený ide ako po masle. Naše kopovky sa vytešujú po vstupe do kajuty. Každá má svoju posteľ. Je radosť pozrieť ako si nové lôžka užívajú. Všetko klape, Titanic 2 sa našťastie nekoná a my sa po siedmych hodinách plavby vyloďujeme na švédskom pobreží. Ani som nerozmýšľal, že raz pôjdem na dovolenku do Švédska a zrazu brázdime ich cesty a ešte aj so psami. Taký je jednoducho život. Pozornejšie ako inokedy sledujem vozovku, nakoľko cestné značky až príliš často upozorňujú na všade prítomných losov. Občas sa vyskytnú aj cestné značky upozorňujúce na diviaky s obrazom veľkého kanca. Vyvoláva to úsmev. Intenzívne využívam navigačné schopnosti mojej dcéry, nakoľko moje GPS v aute nie je vždy aktuálne. Šťastlivo prichádzame do horského areálu, kde nás už čakajú naši švédski priatelia.
        Veľkoryso riešený asi 3ha areál, ktorý je celý oplotený nám umožňuje bez obáv vypustiť našich „čiernych čertov“. Úprimné a spontánne privítanie na chate. Väčšina z nás je tam aj ubytovaná. Nestrácame čas, testujeme slivovicu, klobásu, slovenský chlieb...Plynule prechádzame na spoločnú reč☺... Úprimne ma teší, že títo švédski kopoviari mávajú takéto stretnutia dva krát do roka. Po „Dlouhej noci“ sa ráno sústreďujeme pred chatou. Každý dostáva do mobilu aplikáciu, ktorá mu umožňuje pohybovať sa bez stresu v neznámom revíri. Sme prekvapení, že tak ako na severnej polovici Poľska, ani vo Švédsku, aspoň na mieste, kde sme, nie je sneh. Tak sme si mohli vychutnať pestrosť a krásu ich prírody. Presúvame sa do revíru. Počas asi 30km jazdy míňame niekoľko typických drevených domčekov na samotách alebo v skupinkách „osadách“. Len tie osady sú „trochu“ iné ako tie naše na východe Slovenska☺. Väčšina domčekov má fasádu z dosák natretých červenou farbou v kombinácii s bielymi trámami. Tieto domčeky veľmi dobre zapadajú do okolitej prírody. Sme na mieste. Rozdeľujeme si pozície a začíname pohon. Sme nadšení okolitou prírodou. Všade je nekonečná rovina. Les tvorí hlavne borovica, breza, smrekovec a smrek. Čo mňa veľmi fascinovalo je všade prítomný aj desať centimetrov vysoký mach rôzneho druhu. Mach je doslovne všade, na stromoch , ale hlavne na obrovských oblých kameňoch, ktoré sú všade. Už len čakáme, kedy vyskočí nejaký rozprávkový škriatok.
        Prvý pohon začíname v smrekovej mladine. O prítomnosti losov svedči takmer všade prítomný trus. Vonku je príjemných mínus tri-štyri stupne mrazu, jasná obloha. Takmer celou mladinou tečie hlboký potok s krištáľovo čistou vodou. Tu a tam sú močariská. Netrvá dlho a Aisha aj s ochrannou vestou sa preborí po krk do vody. Čo už. O chvíľu sa už ale hlas kopovky ozýva švédskou divočinou. Našťastie máme GPS a môžeme sledovať pohyb psov. Vzdialenosti sučky na GPS je za krátko vyše dvoch kilometrov. Vôbec má to neteší. Z rozprávania Švédov vie byť los pre psa veľmi nebezpečný. Pri úniku sa bráni „vykopnutím“ zadných nôh. Keď náhodou trafí psa, tak ten má problém... Po ukončení pohonu ideme autami v doprovode domácich za pomoci GPS oproti sučke. Všetko konči šťastlivo. Všetci sa stretávame pri malej chatke v revíri, kde sa už pečie klobása a družne debatuje. Po príjemnom občerstvení sa presúvame na druhý pohon. Terén v druhom pohone bol ešte úchvatnejší. Obrovské balvany porastené machom, mladiny s močariskami, velikánske borovice. Pripadal som si ako v ruskej rozprávke Mrázik. Zrejme ideálne podmienky pre obrovských losov. Moje kochanie sa okolitou prírodou opäť narušil štekot. Nachádzame štyri čerstvé ležoviska losov. Bonnie ich dvihla a hnala, vlastne ani neviem kam. Na okolí vo vzduchu cítiť závan losa, ktorý mi pripomína kravský pach. Po druhom pohone sa príjemne unavení vraciame na chatu. Na večeru je losie mäso a slivovica. Výborná kombinácia. Večer zase rozoberáme veci okolo chovu kopovov, výcviku, okolo poľovníctva... Kopoviarka z Nemecka nám objasňuje neľahkú pozíciu poľovníkov v ich krajine ako aj aktuálnu situáciu v chove kopovov, či lovu diviačej zveri v Nemecku...
        Nedeľné ráno už vstávame do zasneženej krajiny. Až teraz si uvedomujem, o čo by sme prišli, keby sneh prikryl celú tu farebnú krásu už včera. Krátka porada ohľadom poľovačky a vyrážame opäť do revíru. V prvom pohone boli losy a prejdená diviačia zver. Po občerstvení sme išli na druhý pohon k jazeru, kde v sobotu videl Johan, jeden z vodičov čerstvo poryté od diviakov. Vypúšťame psov. Nakoľko je nedeľa popoludní, púšťam „preventívne“ len Bonnie. Spolu s Aishou by poľovali ako svorka a ak by tam boli losy, mohli by ich duriť celé kilometre. Terén pri jazere bol priam ideálny pre diviaky. Do juhu otvorená mladina. Ani som nestihol s Kikušou dohovoriť a niekoľko sto metrov pred nami počujeme hlásiť kopova. Po chvíli sa pridala aj Bonnie a bolo jasné, že držia zver na mieste. Dalo sa predpokladať, že to bude najskôr diviak. Ako sme sa k približovali, dospelý diviak začal postupovať spolu so psami smerom na Glenna. Ten ale nechcel strieľať, nakoľko by strieľal smerom k autám. Kopovy odišli za diviakom do susedného revíru. Po chvíli sa vrátila švédska kopovka a potom aj Bonnie. Myslím, že tento víkend si asi zaslúžil výrad, ale nevadí. Keď som sa Johana pýtal, či ho to nemrzí, že sme toho kanca neulovili, s typickým kľudom, ktorý vyžaroval z každého švédskeho kopoviara odpovedal, že pre nich nehrá až takú rolu, či budú na výrade diviaky a koľko. Ich jednoducho teší, že sa vedia stretnúť a prežijú pekný poľovnícky víkend aj so svojimi kopovmi.
        Cesta späť na chatu. Jeden krát sme s Kikou poblúdili, tak sme v lese na rázcestí ostali radšej čakať. Páčilo sa mi, že pri každom presune išlo prvé a posledné auto v koróne s človekom, ktorý dokonale poznal terén. Tak to bolo aj teraz. Balíme si veci. Lúčime sa s príjemnými ľuďmi našej krvnej skupiny a prajeme si navzájom spoločné stretnutie niekedy na budúce. Cestou do prístavu sa ešte zastavujeme u Glenna. Takmer po 3 rokoch prvýkrát stretávame sestru našej Bonnie. Nemôžem si pomôcť, ale som presvedčený, že nás poznala...Má sa u neho dobre, je v dobrých rukách a to je podstatné.
Pomaly sa lúčime a pokračujeme cestou do prístavu. Teší nás, že sme poznali ľudí, ktorí milujú psov, kopovov, poľovačku, prírodu...Sme vďační, že sme mohli prežiť pekné chvíle s novými priateľmi.

Dovidenia niekedy nabudúce Švédsko! Adjö, vi ses nästa gång Sverige!

Christiána a Jozef Mattovci

Spoľočné poľovačky v Davidove Spoľočná poľovačka Banské MFS 2018 - AISHA AMORE MIO spod Kunovej MAR 2018 - AISHA AMORE MIO spod Kunovej Reutte in Tyrol -- Poľovačka na kamzíka so Samuelom Dohľadávka diviaka ENNIE spod Kunovej Poľovačka na bažanty Davidov - rôzne